Vyháňanie zlého ducha.
Vyháňanie zlého ducha.
V istom nemenovanom detskom domove na severe Slovenska sa pred mnohými rokmi stal tento prípad. Po chodbách starého kaštieľa v ktorom boli chovanci tohoto domova umiestnení sa začal zjavovať muž v čiernom obleku s klobúkom na hlave a v ruke mal veľký nôž. Vídali ho po nociach najmä staršie deti v adolescentnom veku. Jedna mladá dievčina bola kvôli tomu hospitalizovaná istý čas na psychiatrii. Keď túto postavu ktorá tam vonkoncom nemala čo robiť začali vídať aj zamestnanci tohoto domova, tak sa sám riaditeľ tohoto zariadenia obrátil na mňa s prosbou o pomoc. Podľa popisu zainteresovaných sa jednalo zjavne o zlého ducha, ktorý sa dokázal odrazu zjaviť, vyľakať ľudí na smrť a ihneď zmiznúť. To čo primälo riaditeľa tohoto zariadenia sa obrátiť na mňa bol posledný prípad, kde už pretiekol pohár trpezlivosti. A to bolo, že v noci keď vychovávatelia čo mali službu pri pravidelnej nočnej kontrole chovancov, či je všetko v poriadku a všetci spia zistili, že sa stratili dve asi 5-6 ročné deti. Niekoľko hodín ich po starom kaštieli a jeho chodbách už aj so zobudenými ostatnými chovancami bezvýsledne hľadali. Nakoniec ich našli v pivničných priestoroch, kde boli zatvorené vo veľmi starej mohutnej drevennej skrini. Keď ju otvorili našli ich tam na spodu v skrini schúlené pri sebe spať medzi starým a dlho nepoužívaným náradím. Čo je na tom pozoruhodné je fakt, že skriňa sa dala zamknúť len zvonku a to vo vrchnej časti otočnou páčkou. Páčka bola úplne na vrchu skrine zhruba vo výške chlapa. To znamená, že deti keďže sa našli vnútri skrine nijako sa nemohli zamknúť zvonku, navyše do takej výšky by ani nedosiahli. Keď sa ich vychovávatelia pýtali ako sa tam dostali odvetili, že ich tam odviedol nejaký ujo v čiernom. Na základe tejto poslednej udalosti ma navštívil riaditeľ tohoto domova a požiadal o pomoc. Ja som od nášho láskavého Pána Boha prijala vysvetlenie čo sa v kaštieli deje. Bolo mi povedané, že tam naozaj šarapatí zlý duch. Tento duch tam ostal uväznený ešte z čias, keď kaštieľ vlastnili dávni mocipáni, ktorí od záhaľky a rozkoše v ňom robili čiernu mágiu a iné Bohu nemilé veci a obrady. Uvádzam že som sa veľmi bála nakoľko som takéto niečo nikdy nerobila. Bolo to po prvý raz. Na manželovo nástojčivé naliehanie že som tu najmä preto, aby som bojovala proti zlým mocnostiam a pomáhala ľuďom či už v chorobách tak aj v zbavení zla z ich duší alebo ich okolia som sa na to s malou dušičkou podujala. Detský domov sa musel celý vyprázdniť od ľudí, šla som tam len ja s manželom po mojom boku, ktorého Boh od samého začiatku postavil vedľa mňa ako môjho ochrancu pred všetkým a všetkými. Išiel s nami už len riaditeľ domova. Museli sme ísť do pivničného ponurého podzemia. V pravej ruke podľa Božieho príkazu som držala 7 bielych horiacich sviečok. V ľavej som držala veľký železný kríž, okolo ľavého ramena som mala pripevnený cesnakový náramok z obielených na bielu niť navlečených strúčikov cesnaku. Na čelo mi musel manžel bielou kriedou nakresliť široký kríž. Keď sme sa dostali na inkriminované miesto v podzemí 12x som musela odriekať modlitbu Bohom nadiktovanú a zapísanú na biely papier, ktorý mi môj manžel držal pred tvárou. Keď som obrad vykonala šli sme domov. Nič nezvyčajné sa neudialo hoci sme mali všetci všetky zmysly v strehu. Čo je potešujúce, po dlhom čase asi pol roka mi riaditeľ tohoto domova oznámil že muža v čiernom a s nožom v ruke od vtedy v kaštieli už nikto nevidel. Po niekoľko rokov od tej udalosti ako som sa sporadicky informovala bol v detskom domove pokoj. Duch sa už neukázal hoci pred touto udalosťou ho tam vídavali dosť často aj niekoľkokrát za mesiac. Chvála nášmu Všemocnému Pánu Bohu, ktorý jediný na celom svete má tú moc vyhnať temnotu od všadiaľ pokiaľ v neho budeme veriť a prosiť ho o pomoc!
